Či už prvá či druhá najsilnejšia politická strana bola pri svojom vzniku veľmi statočne financovaná z čiernych peňazí "tajomných" mecenášov. Ich šľachetnosť a štedrosť bola dodatočne náležite odmenená jednou z bývalých vlád, pridelením na mieru ušitých štátnych zákaziek. Či už viac či menej nechutne predražených. Istá najkresťanskejšia banda lúpežníkov pod kapitánskym velením istého nemenovaného bývalého primátora dlhé roky plienila mestský rozpočet, pozemky a podniky patriace istému nemenovanému hlavnému mestu. Inej, najnárodnejšie orientovanej bande šéfuje zase grázel, ktorého jediná starosť ešte za komunizmu bola, ako sa na sekeru prechľastať od výplaty k výplate. Za dvadsať rokov v poctivej politike sa však vypracoval až na štvrtého najbohatšieho občana krajiny. Väčší majetok má už len triumvirát "najúspešnejších podnikateľov" - pánov Š., J. a T.
Toť verejne známe fakty, ktoré sa už nikto zo spomenutých protagonistov nesnaží skrývať, tobôž nejako napáchané krivdy reflektovať či naprávať. Veď prečo by aj, keď prokuratúra za dvadsať rokov neodšikovala pred súd jediného zlodeja verejných financií. A to napriek tomu, že sa nám tu bez štipky hanby za bieleho dňa s obrovskými pytlami na chrbtoch producírovali. Nuž ale v tejto krajine je to tak. Človek, čo za tento stav posledných sedem rokov zodpovedá, ona tŕňka v päte zápasu o čistejšiu politiku, nechodí dnes po kanáloch! Stretáva sa s vplyvnými politikmi a poslancami, dáva vulgárne a povýšenecké vyhlásenia pre média. Svojou neskrývanou arogantnosťou a bohorovnosťou šliape už na päty i Hara-Bin Aládina, najvyššej morálnej autority nášho právneho systému.
Tento človek je navyše horúcim kandidátom na znovuzvolenie do funkcie, v ktorej už raz zlyhal a na ktorú očividne nemá dostatočný morálny kredit. V parlamente sedí však päť alebo šesť poslancov, ktorí majú síce plnú hubu zmien a slušnejšej politiky, no pri decembrovej tajnej voľbe odhalili svoju pravú tvár. I keď len anonymne. Vie sa o nich, že buď majú od bezúhonnosti sami na hony ďaleko, alebo ich utajenému vlastnému vedomiu a svedomiu pristane viac stará dobrá politika prešpikovaná klientelizmom a mafiánskymi praktikami. Navyše tam vedľa nich sedí ešte jedna organizovaná skupina sedemdesiatich poslancov, ktorá sa už na nič nehrá. S vypätím všetkých síl a úplne otvorene bojuje za zachovanie aktuálneho charakteru politiky. Len aby v chlieve Augiášovom niekto náhodou upratovať nezačal.
Sčítané a podčiarknuté, polovica parlamentu je tvorená materiálom, ktorý by po podobnom lapsuse, ak by sa odohral niekde vo vyspelej demokracii, dávno prešiel sebareflexiou a dobrovoľne vrátil poslanecký mandát. U nás naopak priľnul k svojim stoličkám pevnejšie ako kedykoľvek predtým. Bezduchým no vyčerpávajúcim blabotaním o možných (ne)regulérnostiach a (ne)zrealizovaných kódoch systematicky odvádza pozornosť od podstaty problému, teda od seba. Jeden by sa nad tým možno i pousmial, no novinári, redaktori i moderátori televíznych diskusii im to hlcú aj s navijákom. A čo my občania? Nech len pekne držíme hubu a krok... a hlavne potichu, piánko začnime platiť za zvyšovanie kvality žurnalistiky. Bez tej sa, ako vidno, ďaleko z miesta nepohneme.
Nuž tak...
... a nádejní budúci vodcovia či otcovia národa, sledujte pozorne a učte sa! Toto je kód k úspechu.